Keď to nejde, tak to nejde alias ako jednoducho nedokážem pokračovať v čítaní Hodvábnika

zdroj: perezhilton.com

Prednedávnom som začala čítať Hodvábnika od Rowlingovej. Vlastne by som mala povedať od Roberta Galbraitha a že to až tak prednedávnom nebolo - už sú to pomaly dobré dva týždne, od kedy kniha vyšla v slovenskom preklade. Každopádne, tým, že nahradím meno pseudonymom nezmením samotný obsah knihy. A ten je pre mňa v prípade druhého pokračovania série o Cormoranovi Strikeovi poriadne o ničom.  

Hanbím sa to čo i len vysloviť. Tie slová, že pokračovanie "kukučky" jednoducho nedokážem dočítať. Máta ma predstava, že knihu otváram a pokračujem, máta ma to preto, lebo už som niečo po strane 100 a stále sa dokopy nič nedeje! Vlastne, to by som klamala, už som sa dostala do hlavného bodu, kedy všetci zistia, že Quine je mŕtvy, lenže to sa dočítam aj v anotácii, všakže? 

Namiesto toho, aby som sa prekonala, siaham po inej, pre mňa lákavejšej alternatíve, čím opäť raz zvyšujem počet položiek v mojom ideálnom pomyselnom reading liste. Áno, rozumiem slovnému spojeniu "klasická detektívka", pri Volaní kukučky som sa s ním dokonca čo sa týka príbehu aj stotožňovala. Ak sa však za slovom klasická akosi podprahovo skrýva aj to pre knihu hanebné slovo - nudná - už to celé začína strácať na dôveryhodnosti. 

Áno, rozumiem, sto ľudí sto chutí, lenže tu momentálne ide o mňa. Sklamala som samu seba, že sa jednoducho nedokážem prinútiť tie poondiate stránky pretáčať jednu za druhou. I keď, to by asi malo ísť samo od seba, hm. Každopádne, je mi z toho celkom smutno a vždy, keď si na túto skutočnosť spomeniem (myslím na to, že Hodvábnik leží stále položený vedľa môjho vankúša deň čo deň bez jediného dotyku), vynorí sa vo mne pocit akejsi neúplnosti. A ten vo mne vyvoláva nutkanie dať si jednu veľmi nepeknú podmienku: Buď knihu dočítam (a s týmto aktom sú spojené aj mnohé dni premáhania sa) alebo ju vyradím zo svojho currently reading listu na neurčito (čím sa zbavím toho sprostého pocitu neúplnosti). No a daj si odpoveď na takú ťažkú otázku... 

Zoznámte sa s BookBub.

Existuje mnoho stránok a možností, prostredníctvom ktorých sa dostanete k e-knihám (a aj klasickým knihám) s čo najvýhodnejšou cenou. Jednou takou stránkou je aj www.bookbub.com, ktorá pre všetkých obľúbencov a vlastníkov čítačiek elektronických kníh môže predstavovať doslova raj na zemi. 

O čo ide? V podstate sa jedná len o miesto, na ktorom nájdete ponuku e-kníh, ktoré majú u predajcov momentálne najnižšiu cenu, respektíve sú úplne zadarmo. Stačí si vytvoriť zoznam vašich najobľúbenejších žánrov, zadať svoj e-mail a už len každý deň čakať na ponuku výhodných e-kníh, ktorá vám príde pohodlne do vašej mailovej schránky. Je to výborný spôsob, ako sa dostať k nespočetnému množstvu kníh za veľmi málo peňazí, no len v prípade, ak vám čítanie v angličtine nerobí značné problémy.

V čom je háčik? Bookbub nie je samotným predajcom, ale len sprostredkovateľom. Vo väčšine prípadov ponúkajú knihy z Amazonu, Barnes & Noble, Kobo či Google obchodu. S tým je samozrejme spojená povinnosť sa na týchto stránkach registrovať (v prípade, že už ste tak neurobili v minulosti) a opäť po stý krát zadávať svoje heslo na novej internetovej stránke (čo môže byť dosť otrava, teda aspoň pre mňa.) Avšak, keď niečo chceme výhodne, treba tieto formality "prekusnúť" s cieľom získať e-knihu za výnimočnú cenu. 

Ak ste doteraz nekonečne dlho prehľadávali stránky Amazonu, len aby ste našli niečo čo vás osloví a zároveň za rozumnú cenu, teraz je správny čas prenechať túto činnosť stránke bookbub. Nielen že tým ušetríte množstvo času, ešte sa budete aj každý deň tešiť na ponuku, ktorá vám príde mailom. Nezaručujem, že si z nej vždy niečo vyberiete (alebo som možno len ja taká výberavá?), no minimálne budete mať prehľad o tituloch a akciách. 

Ako príklad prikladám pár titulov, ktoré by vás mohli zaujímať:

      

Stratení a nájdení by Brooke Davis
My rating: 5 of 5 stars

V prvom rade sa musím priznať, že som od prvotiny austrálskej, 34-ročnej spisovateľky Brooke Davis čakala veľmi veľa. A taktiež sa priznám, že už od začiatku príbehu sa moje očakávania rozchádzali s tým, čo sa v knihe v skutočnosti nachádza. ALE (a je to jedno najmasívnejšie ale, aké zatiaľ z mojich úst zaznelo) predsa len niekde v strede nastal zlom, ktorý ma prinútil nad príbehom rozmýšľať z inej perspektívy. Častokrát sa mi totiž stáva, že zmysel diela pochopím až dlho po jeho prečítaní, spracovaní a uchovaní v pamäti. Pri Stratených a nájdených mi stačilo si prečítať autorkino poďakovanie a záverečné slová a that was it (dokonca obyčajne tieto veci nerobím, moje šťastie, že som v poslednej chvíli zmenila názor).

Ešte som sa nikdy nestretla s knihou, ktorá by priam sršala myšlienkami, rozhovormi a analýzami smrti. Ta-dá! Ak do rúk chytíte Stratených a nájdených, tak je to presne to, čo dostanete a v žiadnom prípade sa knihy nepúšťajte! Bola by škoda prísť o príležitosť nazrieť do tematiky žiaľu a zamyslieť sa, čo by ste si z nej dokázali zobrať pre seba.

Millie

(alias Slečna Hrobárka alebo Len Millie) je pre mňa nezvyčajne smutnou detskou postavou so smutným príbehom. Ako sedemročná predsa má svoj svet, ktorá je dospelým len ťažko pochopiteľný, ale sú to práve oni, kto ho dokáže formovať a tým dať dieťaťu istotu. Túto však Millie stratila po smrti jej otca na rakovinu a po krutom opustení jej matkou v obchodnom dome. A čo viac môže byť pre človeka v jej veku horšie, než stratenie istoty, lásky či starostlivosti? Dovolím si povedať, že nič Prvé, čo Millie vzkrsne v hlave je vydať sa svoju mamu hľadať, čo sa stáva príbehom plným zoznámení, dobrodružstva, šťastia i nešťastia. Nie je v tom však sama - pomáhajú jej dvaja starčekovia Karl Hmatopisár a Agatha.

Každý z nich má svoj životný príbeh, zažil si manželstvo, či už plné lásky a porozumenia (v Karlovom prípade) alebo len bezduchého fungovania (v prípade Agathy). Pokiaľ ste doteraz mali utvorený istý obraz o starých ľuďoch a ich prežívaní, možno si ho utvrdíte alebo sa vám pred očami objaví horizont mnohých možností, ako ich v konečnom dôsledku vnímať inak. Karl totiž neustále premýšľa nad svojim životom, nad tým, čo nevykonal, pokazil, a až neskôr si uvedomí, že má to šťastie byť medzi živými a teda má právo o sebe hovoriť a premýšľať v prítomnom čase.

Agatha, stará zatrpknutá pani na druhú stranu stelesňuje život na dne po úmrtí milovanej osoby a to, čo sa s človekom stane, keď sa príliš uzavrie do seba a vyhýba sa ľuďom okolo seba.

Je pravda, keď sa v anotácii píše, že hlavný hrdinova sa púšťajú na cestu hľadania. Áno, ide v prvom rade o nájdenie Millienej matky, no ani jedna z postáv si v danom momente neuvedomuje, že každá situácia, okamih, potýčka alebo aj samotné cestovanie je nápomocná pri hľadaní samých seba. 

Na goodreads som si k strane č. 72 zapísala poznámku, že dúfam v šťastný koniec tejto knihy. Svojím spôsobom šťastný bol, ale každý, kto sa rozhodne si knihu prečítať musí zvážiť sám.

Čo sa mi páčilo/nepáčilo? Ťažko povedať, pretože čo môžem vytknúť knihe, ktorá v sebe obsahuje tak veľa smútku a žiaľu a v podstate je veľmi pravdivá? Snáď len to, že autorka nám všetkým nastavuje až príliš veľké zrkadlo, aby nám ukázala, čo sa s nami všetkými aj tak skôr či neskôr stane...

View all my reviews

Love, Rosie by Cecelia Ahern
My rating: 4 of 5 stars

Ak práve hľadáte knihu, ktorá sa jednoducho číta, zahŕňa pútavé životy hrdinov a neprekáža vám väčšia štipka irónie osudu, siahnite práve po Love, Rosie. Autorka sa rozhodla vyrozprávať príbehy hlavných postáv, Rosie a Alexa, prostredníctvom vzájomne posielaných listov, správ a e-mailov, čo je celkom nezvyčajná forma, no má svoje čaro. Postavy hovoria samé za seba, autorka ich necháva samých pomaly odhaľovať svoj charakter a čitateľ si tak dokáže urobiť lepší obraz o prežívaní a pocitoch jednotlivých postáv.

Tínedžerské obdobie, príprava na vysokú školu, spoločné plány - to všetko na začiatku príbehu spája Rosie (ktorá túži po svojom vlastnom hotely) a Alexa (budúceho lekára). Už od malička najlepší priatelia spolu zdieľajú každú sekundu svojich životov, ktoré sa počas celého príbehu míňajú, pretínajú a opäť raz míňajú. Život vie vždy poriadne zamiešať karty a je potom len na nás, ako s nimi budeme hrať a akú stratégiu zvolíme. Ahern tieto karty zamiešala naozaj záľudne a nenechala ani jednu z postáv na chvíľu si vydýchnuť.

©mi.vranova

Koniec koncov, príbeh netvorí len korešpondencia Rosie a Alexa, ale taktiež je to spleť všetkých ostatných postáv, ktoré svojim spôsobom zasahujú do deja. Každá z nich je iná, svojská a určite si medzi nimi nájdete svojho obľúbenca. Naoko šťastný príbeh, no mnohé neočakávané udalosti z neho vytvárajú život, ktorý spolu s postavami prežívate a nechcete prestať čítať. Nebojte sa mať slzy na krajíčku či ústa plné smiechu - to je totiž to, čo s Love, Rosie dostanete a čo vo vás vyvolá túžbu po zhliadnutí aj filmového prevedenia s nádhernou Lily Collins ako Rosie a Samom Calfinom v úlohe Alexa.

4 hviezdičky iba preto, lebo to veľmi dlho trvalo. Inak je to moja najobľúbenejšia "romantika" (dokonca v mojom osobnom rebríčku predbehla One Day od Nichollsa.

View all my reviews

Cudzoložstvo by Paulo Coelho
My rating: 5 of 5 stars

Moja Coelhovská prvotina. Donedávna som ešte nemala žiadnu iniciatívu si od najznámejšieho brazílskeho autora niečo prečítať (i keď Veronika sa rozhodla zomrieť ma stále láka svojim príbehom), no práve negatívne reakcie jeho fanúšikov ma prinútili po Cudzoložstve siahnuť.

"Lebo žiť znamená ľúbiť." s. 220

Práve vyššie uvedený výrok pre mňa vystihuje celú pointu toho, čo sa Coelho snaží odkázať svetu. Ako Coelhovský čitateľ - začiatočník, nemám možnosť porovnať si štýl písania "pred cudzoložstvom" s tým, čo sa mu podarilo vytvoriť v jeho naposledy vydanom diele, no nehanbím sa povedať, že ak sú všetky knihy písané podobným štýlom, siahla by som po každej bez rozdielu (na čo sa skôr či neskôr určite chystám).

Osobne sa nestotožňujem s tvrdeniami "kniha ma sklamala; neodporúčam ju nikomu; dej je slabý, akoby to ani nepísal on" a podobne. Verím tomu, že každá kniha má niesť určitý význam pre to, čo je v nej napísané, a ak sa Coelho rozhodol písať príbeh o tom, ako postupom času každý z nás zabúda na to dôležité, čo z nás robí ľudí hodných šťastného života (čím myslí LÁSKU), a ak to aj zobrazuje na zbrklom a zúfalom konaní hlavnej hrdinky (ktorá je ochotná riskovať šťastné manželstvo s deťmi pre znovuobjavenie tohto pre ňu dôležitého citu), je to len jeho rozhodnutie a myslím si, že svojimi slovami a príbehom určite splnil svoj zámer.

Som o desať rokov mladšia ako hlavná hrdinka, môj priateľ nie je mojím manželom ani spolu nemáme deti. Jej konanie neschvaľujem, no rozumiem jej pocitom a túžbam, ktoré ju ovládajú, kontrolujú a nútia robiť veci, ktoré by za iných okolností neurobila. Bez ohľadu na vek sa môže každá z nás ocitnúť v Lindinej koži (a keď si sem tam prečítate pár článkov niektorých ženských magazínov, ktoré vychádzajú u nás aj vo svete, zistíte, že to nie je nič nezvyčajné) a taktiež by si nevedela dať rady, ako ďalej. Zostane nám len možnosť snívať, utápať sa vo svojom vlastnom mori pocitov a nálad, vyhľadať poradcu alebo tá - pre mňa najzúfalejšia a najnerozumnejšia možnosť - spáchať cudzoložstvo.

"Snívať nie je také jednoduché, ako sa zdá. Práve naopak. Môže to byť nebezpečné. Keď snívame, rozprúdime mocné energie, a už pred sebou neskryjeme skutočný zmysel svojho života. Keď snívame, musíme byť pripravení za to zaplatiť." s. 184

Možno mnohým ľuďom tento príbeh nedal to, po čom túžili ale veľa zamyslení a slov, ktoré vychádzajú z hláv či úst Coelhových postáv nám môžu pomôcť nájsť šťastie, po ktorom všetci túžime a náhodou sa nám ho nedarí nájsť. Nie sú to múdrosti, ktoré v nás zanechajú stopu po celý život, no aspoň nám pomôžu sa v danom momente zamyslieť nad svojim doterajším konaním a nad tým, či sa stotožňuje s tým, čo vlastne od seba a od sveta očakávame.

Mrzí ma, že kniha dostala mnoho negatívnych prívlastkov, no pre mňa to bol naozaj čitateľský zážitok - aj preto, že som nemala Cudzoložstvo s čím porovnávať (i keď si nemyslím, že by porovnávanie bolo dobrým posudzovacím kritériom toho, či kniha za to stojí alebo nie) a taktiež ma zaujala téma knihy, za ktorou som nevidela len erotické scény (ktoré sa dokopy vyskytujú asi na troch stranách z 224) ale snažila som sa zamyslieť nad hlbšou pointou príbehu.

Dala by som aj 6 hviezdičiek z 5 (samozrejme je to moje subjektívne hodnotenie) no obmedzila som sa len na 5, pretože 6 hviezdička neexistuje (ha-ha) a v knihe bolo mnoho "preklepov", ktoré kazili môj celkový dojem z čítaného textu.

View all my reviews

Syndróm E by Franck Thilliez
My rating: 4 of 5 stars

Zdá sa, že mnoho autorov trilerov/kriminálnych románov rado siaha po psychicky narušených hlavných hrdinoch - detektívoch. Ako by schizofrenikov nebolo v knižnom svete dosť, Thilliez rovno túto dávku zdvojnásobil. Okrem známej postavy jeho románov, komisára Sharka, (detektíva s tmavou minulosťou, ktorá ho, ako každého iného detektíva jeho druhu, doháňa permanentne každý deň), tu má svoje značné miesto aj poručíčka Henebellová - slobodná matka dvojičiek, ktorou na druhú stranu zmieta depresia. A poviem vám, táto dvojica spolu vytvára miestami až cliché-ovitý, ale veľmi napínavý príbeh. Len škoda tých nespočetných gramatických/štylizačných chýb, hm.

Na počiatku bol starý, naoko úplne bezvýznamný a krutý 16 milimetrový film z roku 1955. A na konci? Tam sa každý musí dostať sám, ale po všetkom možnom pátraní to koniec-koncov má prekvapivé rozuzlenie. A práve toto sa mi na Syndróme E páči najviac. Nie je šanca (alebo predsa len je? posúďte sami), aby sa vám podarilo odhaliť páchateľa hneď na prvých stranách. Thilliez sa postaral o poriadne zamotaný dej, ktorý hlavné postavy postupne viac a viac vzájomne zbližuje a zároveň rozširuje množstvo podozrivých, ktorým by sa všetky tie zavraždené telá mohli pripísať na účet.

Nemožno sa pri takýchto tituloch zamýšľať nad hlbšou pointou, resp. akousi správou, ktorú nám chce autor odovzdať, keďže toto nie je úlohou takýchto kníh. Každopádne, nepristihla som sa pri tom, že mám na rukách zimomriavky od strachu a napätia, pretože príbeh pre mňa nebol dostatočne "zimomriavkotvorný".

4 hviezdičky (v tomto bludnom kruhu hviezdičkovania :/) - pretože artforum ma dosť sklamalo nedbalým gramatickým spracovaním tak dobrého príbehu (ako som spomenula už v úvode) a pretože som od "desivého psychologického mystéria" (ako uvedené v anotácii) čakala trošku viac. Hlavne ale zavážil prvý spomenutý bod - nie je možné, aby čitateľ z 333 strán našiel chybu na minimálne desiatich stranách (to je možno aj málo). Absolútne zbytočne skazený čitateľský zážitok.

Aj napriek všetkým mojim výhradám určite odporúčam každému fanúšikovi krimi (nielen toho švédskeho) si Syndróm E prečítať - ak už pre nič iné, tak aspoň pre obohatenie repertoáru a určite je nutnosť (!!!)prejsť hneď na pokračovanie - Gataca. Keď sa dostanete na posledné strany, sami uvidíte, prečo ;)

View all my reviews

Syčák by Marek Kettner
My rating: 3 of 5 stars

Syčák je veľmi zaujímavý typ hrdinu. Kniha mi miestami pripomínala príbeh Holdena Caulfielda z "Kto chytá v žite" no postupne sa mi tento obraz rozplýval a začínala som sa zamýšľať nad hlbšou pointou Kettnerovej knihy.

V anotácii sa dočítame, že Syčák je vlastne akýmsi umelcom - čo je z časti aj pravda, i keď by som skôr povedala, že sa umelcom hlavne snaží stať. Miestami absurdné scény, prítomnosť fyzicky neprítomných postáv či štýl, ktorý autor pri písaní používa z knihy robia zaujímavé čítanie. Avšak, musím sa priznať, že na mňa bola knižka až príliš náročná, nad niektorými scénami som sa musela dlho zamýšľať a mnoho scén som mala problém pochopiť.
Každopádne je Syčák akýmsi odzrkadlením mysle a prežívania hlavného hrdinu, ktoré vie byť miestami až uveriteľne neuveriteľné. Keď sa nad tým zamýšľam s odstupom času (recenziu píšem pár dní po skutočnom dočítaní e-knihy), je viac než možné, že v každom z nás sa nachádza kúsok zo Syčákovej osobnosti. Len niekedy je ťažké si to priznať...


V podstate knihe nie je čo vytknúť (každý má predsa subjektívny názor na každé napísané dielo), no 2 hviezdičky som dala dole hlavne kvôli niektorým pasážam, ktoré boli pre mňa ťažko pochopiteľné.

Ďakujem vydavateľstvu backstagebooks za poskytnutie kópie ^^

View all my reviews

Čakanie na Pesa by Mark B. Mills
My rating: 5 of 5 stars

"Oprie sa dlaňami o stehná a zvíta sa aj s Pesom. 'A ty, malý kamarát, si ešte škaredší, než som si ťa predstavoval.'"

Peso nie je len taký hocijaký pes. Je to milovník Jennifer Anistonovej, kancelársky poslíček, má výbornú pamäť na mená, a hlavne pozná svoju cenu. Aby toho všetkého nebolo dosť, má aj svoj vlastný profil na twitteri, ktorý pravidelne aktualizuje. Ešte stále nepreskočila tá dôležitá iskra ako pri láske na prvý pohľad? V tom prípade si nutne musíte prečítať tento vtipný román od britského autora a scenáristu, Marka Millsa.

Jeden muž. Jeden pes. Jedna veľká láska. V podstate už samotná obálka prezrádza celú pointu. Vrháte sa po príbehu, ktorý vám priblíži život (aj ľúbostný) copywritera Daniela (ktorý čerstvo dostal kopačky) a život jeho (ne)verného spoločníka Pesa. Táto spočiatku nedokonalá dvojka si vás postupom času určite získa nielen vďaka svojmu šarmu, ale určite aj pre svoje nedokonalosti.

Netuším, čo ľudí primälo čakať od tejto knihy viac. Respektíve, rada by som sa dozvedela, čo si každý jeden z tých, čo to tvrdia, pod pojmom "viac" predstavuje. Viac humoru? Viac Pesa? Lepšia zápletka? Ak to vezmem z tohto hľadiska, tak ja som na základe anotácie a obálky čakala omnoho (naozaj omnoho) menej, než som v konečnom dôsledku dostala. Výsledok? Jednoduchý, reálne znejúci príbeh, v ktorom sa miesi vtip a satira v pôsobisku reklamnej agentúry, do ktorej tajov sa aj vďaka tejto knihe a jej autorovi ponoríte.

5 hviezdičiek → pretože v niektorých pasážach som sa naozaj úprimne zasmiala; pretože Peso je jednoducho dokonalý domáci miláčik (i keď sa s ním príroda, čo sa týka výzoru, poriadne vyhrala) a celkovo kniha pôsobí oddychovým, no naozaj prečítania hodným dojmom.


View all my reviews

Veronika sa rozhodla zomrieť by Paulo Coelho
My rating: 5 of 5 stars

Veronika sa rozhodla zomrieť. A skoro sa jej to aj podarilo. Dôvody? Veľmi sebecké a nerozumné. Ale Coelho opäť raz vytvoril postavu, z ktorej konania by sme sa mali všetci poučiť, a osobne si myslím, že práve prostredníctvom tohto príbehu je možné otvoriť oči ľuďom, ktorí nedokážu pochopiť jedinečnosť každej jednej bytosti, ktorá uzrie svetlo nášho sveta.

"Ľudia radšej chcú žiť v obrovskom blázinci a priam nábožne dodržiavať pravidlá, ktoré určil nevedno kto, než aby bojovali o svoje právo byť iný." s. 204

Škoda, že niektorí ľudia jednoducho odmietajú možnosť byť iný, aspoň trošku sa vymykať ideálu či akémusi štandardu. Ani si neuvedomujú, o čo všetko sa v skutočnosti pripravujú. Rovnako ako Veronika. Ani ona sa neodvážila byť odlišná, urobiť niečo, čo nezapadá do každodenného rituálu, aspoň na malú chvíľu sa vyhnúť stereotypu. Pestrosť sveta a jeho možností pre ňu nebola dostatočná a tak sa zobudila v blázinci. V blázinci, v ktorom s vedomím smrti prežíva svoje posledné dni.

Prečo ale okúsime všetky stránky života častokrát až pod tlakom takejto veľkej hrozby? Nehanbíme sa za to, že až keď nám niekto ohraničí časový úsek nášho prežívania, sme ochotní zo seba vydať všetko, čo sme doteraz dusili a čakať od života všetko to, čo sme neboli schopní prijať dovtedy? Prečo sa bojíme naše životy prežívať naplno tu a teraz a namiesto toho zúfame nad tým, čo sme nespravili/nestihli v minulosti? Každý by si mal tieto otázky zodpovedať sám, možno práve po/počas prečítaní/čítania tejto knižky.

Eduard, Mari, Zedka, ale hlavne Veronika si na ne možno priamo neodpovedali, ale sa zamysleli a konali každý v prospech ich vlastných životov. Aspoň teda tak im to dovolil tvorca ich osobností - Coelho.

"Je vážne, keď sa nútite do toho, aby ste boli ako ostatní: vyvoláva to neurózy, psychózy, paranoje. Je závažné chcieť byť rovnaký, lebo to znamená znásilňovať prírodu, ísť proti zákonom Boha, ktorý v nijakom lese a pralese na svete nestvoril jediný list taký istý ako druhý." s. 160

5 hviezdičiek → príbeh pre mňa osobne nebol až taký zaujímavý, no myšlienka a akési posolstvo, ktoré sa rozhodol autor šíriť svojimi slovami z roku 1998, ma zaujali. Každá z postáv je svojská, nesie so sebou určitý príbeh, a práve spleť týchto príbehov tvorí knihu Veronika sa rozhodla zomrieť takú, akou je.

View all my reviews

Things I Wish I'd Known Before We Got Married by Gary Chapman
My rating: 4 of 5 stars

Titul To keby sme vedeli… pred svadbou! je súhrnom autorových skúseností z jeho viac než tridsať ročnej praxe manželského poradcu, z ktorého v konečnom dôsledku zistíte, že všetko aj tak závisí od dostatočnej miery komunikácie. Chapman má však dobrý štýl písania, vďaka čomu knižku dokážete prečítať veľmi rýchlo a pritom aj s nízkou koncentráciou porozumiete jej hlavnému posolstvu.

Každá kapitola má formu upozornenia na to, čo si mladí ľudia tesne pred vstupom do manželstva nestihnú v ošiali zamilovanosti (resp. v období zimomriavok, ako ho sám Chapman nazýva) uvedomiť. Za dôležité považuje vzájomné pochopenie primárneho jazyka lásky, schopnosť vzájomného odpustenia a ospravedlnenia, a v poslednej kapitole upozorňuje aj na osobnostné charakteristiky, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v správaní človeka.

Počas čítania sa v niektorých momentoch na chvíľu zastavíte a zamyslíte nad autorovými slovami (pretože sú pravdivé) a hlavne nad sebou - úlohy na konci kapitol sú jednoznačné, možno zbytočné, no aj tak vám to nedá presunúť sa na druhú stranu bez ich preštudovania.
Nad príbehmi z praxe sa pousmejete a maximálne zvýšia vašu motiváciu k snahe o šťastnejší a harmonickejší vzťah.

Svoje rady autor opiera o zistenia a skúseností svojich klientov a zároveň s nimi konfrontuje začiatky svojho vlastného manželstva. Okrem antropológie študoval aj teológiu, takže je možné na niektorých stránkach badať citácie z Biblie či akýsi náboženský podtón. Prekvapilo ma, že napriek názvu, ktorý čitateľa predpripravuje na problémy spojené s fázou zasnúbenia je knižka písaná dosť neutrálne - svoje si v nej nájdu slobodní, kohabitujúci a, samozrejme, manželia. Čo môj príjemný (a rýchly) zážitok z čítania narušovalo, boli konštatovania typu "keby som tieto poznatky mal v dobe uzavretia nášho manželstva, všetko by bolo inak," ktoré sa v jednotlivých kapitolách nedali prehliadnuť.

Keď sa nad tým všetkým teraz zamýšľam, asi by bolo vhodné, keby si predsalen každý (či muž, či žena) prečítal knižku ako je táto. Ľudia by si možno začali jeden druhého vážiť viac a hlavne by vzťah nepokladali za samozrejmosť. Ak máte pocit, že niekto vo vašom okolí by si to uvedomiť potreboval, siahnite po tomto titule - nie je prehnane rozsiahly a zaslepeným aspoň čiastočne otvorí oči.

View all my reviews

Vzdechy a povzdechy by Richard Skolek

My rating: 5 of 5 stars

Richard Skolek je český prekladateľ/spisovateľ a basnícká zbierka Vzdechy a povzdechy je už jeho v poradí treťou vydanou knihou. Vydavateľstvo Backstage Books toto dielo vydalo vo formáte epub a mobi, takže vlastníci e-readrov nebojte sa kupovať a následne sťahovať.

Vzdechy a povzdechy zožala česť stať sa mojou prvou básnickou zbierkou, ktorú som v živote prečítala celú. Úprimne, je veľmi náročné porozumieť jazyku poetov a nikdy som neobľubovala všetky tie školské interpretácie všetkých možných významov, ktoré by sa mohli skrývať v jednotlivých veršoch či slohách. Na poézii sa mi páči, že každý čitateľ prežíva každý verš inak, má možnosť si v básni nájsť to pravdivé a výstižné pre seba samého.

Táto zbierka básní, dovolím si povedať, nám umožňuje nazrieť do rôznych zákutí lásky práve z autorovho metaforického hľadiska. Láska získava mnoho prívlastkov, ktoré môžu byť pre niekoho prekvapivé a iný sa zas s nimi v momentálnom rozpoložení nemusí stotožňovať.

Napríklad v básni Náramkové hodinky Skolek prirovnáva reči milencov k hodinkám, ktoré "tikajú stále rovnako, monotónne, občas sa ručičky zaseknú o seba, to je potom ticho." Práve táto z tridsiatich siedmych básní mňa osobne zasiahla najviac. Ďalej sa môžeme v zbierke stretnúť s prirovnaniami žien ku kvetom či káve, s básnením o nevere, či s prirovnaním narušeného vzťahu k pokazenému autu.

V každej z básní autor rieši určitú fázu lásky, ktorou si väčšina z nás už v živote prešla. Popisuje stereotyp vo vzťahoch a nedôveru, ktoré často ničia naše vzťahy a ženú ich do záhuby. Jazyk, ktorý autor používa je zrozumiteľný, niekedy je však dobré si prečítať báseň pomaly a slovo po slove, aby sme lepšie porozumeli jej významu.

Páči sa mi nadhľad, s akým sa autor pasuje s touto témou, jednoduchosť jednotlivých básní a hlavne tá úprimnosť a pravdivosť, ktorá srší z jednotlivých veršov, i keď niektoré môžu v konečnom dôsledku vyznieť podivne.

Kritizovať sa neodvážim, pretože tej poézie mám načítanej asi to najväčšie minimum aké sa len dá, a vlastne ani neviem, čo by som mohla/mala vytknúť. Každá z básní je unikátna a verím, že autor to napísal presne tak ako to cítil a lepšie to už ani urobiť nemohol. 

Túto knihu odporúčam každému čitateľovi i ne-čitateľovi poézie, ktorý si chce zložiť ružové okuliare a nebojí sa pozrieť realite, respektíve láske priamo do očí, ktoré nie vždy vyžarujú úprimnosť a dobro. Enjoy!

Za kópiu srdečne ďakujem vydavateľstvu backstagebooks!

View all my reviews

Rok v Bullerbynu by Gunnar Herrmann

My rating: 5 of 5 stars

"Zatímco mě mnohomluvně zasvěcuje do technických fines svého supermobilu a přitom halasně pronáší termíny jako 'mailový klient', 'smartphone' a 'multimessaging', přemýšlím, kdo je větší vejtaha: John, nebo ten týpek, který vedle východu z terminálu zavěsil obrovský plakát s nápisem 'Stockholm, Capital of Scandinavia'. To už musí mít člověk nějakou drzost, aby se prohlásil hlavním městem celého severu. No, Stockholmané nebyli nikdy zvlášť skromní. I když o sobě neustále tvrdí opak."

Týmito a ďalšími inými riadkami si ma už v prvej kapitole svojej knihy Gunnar Herrmann úplne získal. Úprimne, táto knižka mi padla pod nos ako blesk z jasného neba. Viete, prídete do práce, Vianoce, všade veľa ľudí, ktorí hľadajú ideálne knihy pre svojich blízkych, niektorí zas hľadajú ideálne knihy pre seba (napr. ja, ehm-ehm), keď zrazu pred sebou na pulte zbadám akúsi knižku s celkom peknou obálkou (áno, pozerám sa aj na obálky!), zaujímavým popisom a s "Bullerbynom" v názve. Touchdown! Už som ju mala odloženú a po zmene bola oficiálne moja.

Hlavný hrdina (samotný spisovateľ, ktorý je napoly Nemec a napoly Švéd) v knihe opisuje svoj prvý rok vo Švédsku spolu s jeho ženou a nedávno narodenou dcérou. Na prvý pohľad rodinná idylka v Benátkach severu, no po lepšom nahliadnutí a nedočkavom pretáčaní strán nás autor zoznamuje aj s tou (pre niektorých) menej lákavou stránkou zeme kráľa Karla Gustava XVI.

Nedokonalosť švédskych úradov (a s nimi spojené hridinove ťažkosti s opätovným získaním švédskeho občianstva), odlišné zvyky a tradície či temné zimné večery, kedy s domácimi nie je reč - aj toto sú faktory, ktoré Gunnarovej rodine príchod do Škandinávie dvakrát neuľahčujú. Pútavé a vtipné rozprávanie autora spôsobuje, že nad opismi jednotlivých nedostatkov sa čitateľ dokáže pousmiať, zamyslí sa nad situáciou vo svojej krajine a pokračuje v čítaní.

Vďaka tejto knižke už viac nemusíte pátrať po význame názvu IKEA (nie že by som to sama niekedy robila, hm), dozviete sa čo to aj o jej zakladateľovi, aj to, ako vyzerá prvá vzniknutá pobočka. Ďalej vás čaká nespočetne veľa fráz, s ktorými sa vo Švédsku určite stretnete a ktoré by ani náhodou nemali chýbať vo vašom slovníčku. A či niekde vo Švédsku nájdete spolu s autorom aj Bullerbyn, známy z kníh Astrid Lindgrenovej? Prečítajte a uvidíte.

Rok v Bullerbynu je jedna z kníh, ktorej vzhľadom na jej obsah jednoducho nie je možné niečo vytknúť. Zámerom autora je priblížiť čitateľom život bežného človeka v jednej zo severských krajín a nie ho ohúriť nejakou extra spletitou zápletkou. Tí, ktorí čakáte nával dobrodružstva by ste možno mali siahnuť po inom titule, no ak máte záujem nazrieť do sveta, ktorý je na míle vzdialený od toho nášho malého stredoeurópskeho a reálie iných krajín vám nie sú cudzie, nestačí vám len článok o Stockholme jedného z minulých vydaní časopisu Lidé a Země. Gunnar Herrmann totiž všetky historické udalosti a zaujímavosti týkajúce sa "temnošvédska" (ako na úvodných stránkach nazýva krajinu značiek ako sú H&M, Oriflame, Volvo a mnoho ďalších) podáva populárno-náučným štýlom s jemným náznakom satiry tam, kde je to vhodné a zaručujem vám, že niektoré z nich sa vám naozaj zaryjú do pamäti.

View all my reviews