26. 4. 2015

Volám sa Malala (Príbeh dievčaťa, ktoré bojovalo za vzdelávanie a ktoré postrelil Taliban)

Príbeh neobyčajne obyčajného dievčaťa si podmanil celý svet. Alebo lepšie povedané svet zainteresovaných do problematiky. Keď sa svojich príbuzných či kamarátov opýtam, či už počuli o Malale Juszufzai, osem z ľudí z desiatich mi odpovie otázkou "To je kto?" Možno aj to svedčí o tom, ako málo sa dnes zamýšľame nad vzdelaním, ktoré sa nám vo viac vyvinutých krajinách dostáva jeho prirodzené a primerané množstvo. V Malalinej krajine to však bolo, a obávam sa povedať, že naďalej aj je len výnimočný prípad.

Možno by som chcela túto kvázi-recenziu začať tým, prečo som si knihu prečítala. Bol to darček na 20-te narodeniny (ách, ako ten čas letí), ktorý mi trčal na poličke. Do oka mi padla v období Veľkej noci, kedy v televízore dávali film Volám sa Khan. Už z názvu je viac-menej jasné, že hlavný hrdina je moslim - a ten film bol taký krásny a v podstate pre mňa inšpiratívny, že som sa rozhodla porozumieť mentalite tohto náboženstva. Čo som sa dozvedela? V podstate nič, iba to, že tomu náboženstvu a tomu, ako si ho jeho príslušníci vykladajú ani nikdy neporozumiem...

"Žiaden boj nikdy nemožno vyhrať bez toho, aby sa ho zúčastnili ženy bok po boku mužov. Na svete sú dve sily: meč a pero. A tretia je silnejšia než obe predošlé, je to sila žien."
Na stránkach tejto knihy sa zo začiatku ocitnete podľa opisov v nádherne zelenom údolí Svát, v Pakistane. Malala opisuje rozkvet Pakistanu, jeho vznik, historické míľniky a všetko, čo by mohlo byť pre čitateľa zaujímavé z hľadiska dejepisu a geografie. V nedávnych dejinách sa začína objavovať už aj jej otec a mama a príbehy sa začínajú prepletať. Moja hlava má veľký problém spracovať roky, udalosti, spojitosti, takže prečo bojovali Pakistan a India a ako sa z Afganistanu zrazu dostal Taliban do Pakistanu, to vám naozaj nepoviem ani za nič. To, čo je dôležité, je príbeh samotnej Malaly a jej odhodlania získať vzdelanie v krajine, kde majú byť ženy závislé od mužov, musia dodržiavať pardu (= segregácia, stránenie sa žien, nosenie burky, šatky a pod.) a kde hrajú v podstate druhé husle. 

Pre nás, čo žijeme v západnej civilizácii je ťažké si niečo také predstaviť - žena, ktorá sa nemôže odhaľovať, nemôže si povedať svoj názor a ak ju muž znásilní, pre uznanie jej neviny je potrebná výpoveď asi troch iných mužov. A v takejto spoločnosti Malala vyrastala. Dnes ju poznáme ako držiteľku Nobelovej ceny, ale čo predchádzalo jej úspechu málo kto vie. To, že sa dožadovala vzdelania pre všetkých bez rozdielu - pre chlapcov a dievčatá rovnako -, to, že sa nebála prehovoriť je v krajine islamu veľkou odvahou. S podporou svojho otca (v krajine ako je Pakistan je veľmi nepravdepodobné, že by otcovia pomáhali a podporovali svoje dcéry) dokázala prehovoriť dokonca celosvetovo. To sa jej však stalo osudným. Výtržníctva, vraždenie ľudí, za ktorými stáli príslušníci Talibanu jej snahu o dosiahnutie práva na vzdelanie pre dievčatá považovali za amerikanizáciu, a tak sa rozhodli zakročiť a odstrániť ju z povrchu zemského. 

Tri guľky, tri dievčatá - taký nesie názov aj samotná kapitola v knihe. Dve dostali Malaline kamarátky a jedna sa ušla jej. Do očnej jamky a svoju cestu zakončila pod ľavou lopatkou. Neviem, aká nadprirodzená sila nad ňou stála, či to bol Boh, a či Alah, ale Taliban nedosiahol to, čo chcel, a Malala má tú česť ďalej šíriť svoje posolstvo. Na začiatku tohto článku som ju popísala ako neobyčajne obyčajné dievča. Prečo? Pretože Malalou sa mohlo stať ktorékoľvek dievča z jej spolužiačok, keby ktorákoľvek z nich mala dostatočnú odvahu prehovoriť...

Nezaoberám sa dejom, pretože sú to všetko len biografické údaje. O tom, ako sa narodila, ako vyrastala, ako sa do Pakistanu dostali Talibanci a ako sa všetko začalo komplikovať... Kde je však Malala dnes? Po postrelení v roku 2012 sa dostala do Birminghamu, kde s rodinou zostali, avšak ďalej som už nepátrala. Jediné, čo je jasné, je že 12. júl je považovaný za Malalin deň a v produkcii je film o jej doterajšom živote. 

Prečítajte si tento príbeh, ak chcete aspoň takto na diaľku spoznať toto cieľavedomé, ambiciózne a nebojácne dievča. Ani jedna z nás by sa nehanbila mať toľko sily a guráže, akú preukázala Malala. Posolstvo nech si odnesie každý sám, ale je dôležité, že jej príbeh ho určite má, a keď sa svet posnaží, tak sa udrží. 

Na goodreads som dala 4 hviezdičky, pre svoju tupučkú hlávku a neschopnosť pospájať si všetky tie historické udalosti, ale kniha je - i keď sa ňou možno budete musieť prekusať až na koniec, kde to celé vyvrcholí - na nezaplatenie. 


25. 4. 2015

Všade samé knihy, len škoda, že niet toľko času.

Úloha vysokoškoláka-čitateľa je pre mňa veľmi náročná. Popri knihách do školy nestíham čítať vlastné poznámky v diáry, nieto ešte 5 kníh za mesiac. Vlastne aj teraz čítam a spracúvam jednu knihu do školy, a tak ma napadlo, že v podstate na recenzie už ani nemám čas - bolo by nejakú napísať. Akurát dnes som (konečne) dočítala Volám sa Malala → veľmi pekný, inšpiratívny príbeh, v podstate jediné čo mi stačilo prečítať bola posledná časť knihy, ale aspoň som sa niečo viac dozvedela o držiteľke Nobelovej ceny za mier a jej krajine pôvodu. Interesting, really interesting.

Na poličke, stoličke, pod oblečením, pod stoličkou a kdekoľvek inde sa mi kopia knihy, ktoré by som mala v najbližšej dobe prečítať. Dokopy ich je asi 7. Moja kapacita je, žiaľ, v týchto dňoch obmedzená a psychicky sa začínam pripravovať na skúškové obdobie a všetky tie predtermíny, ktoré prídu posledný týždeň školy. Taktiež, ak sa zo mňa nestane do konca tohto semestra čínsky pisár, tak ja už ani vlastne neviem, načo mi budú tie tri (štyri?) seminárky, ktoré je potrebné pomimo ešte tento a budúci mesiac zbúchať. Začína mi byť smiešne, lebo reálne mi dochádza, čo všetko chcem, vlastne musím stihnúť a ešte som ani nezačala! Seriál sem, seriál tam, jedna strana z knihy sem, The Simpsons app v mobile tam...

Jáj, jasné. Skoro by som bola zabudla. V podstate, už mi zostávajú na čítanie len knižky z vlastnej poličky, moja práca v kníhkupectve oficiálne skončila ale neoficiálne chodím svojich kolegov navštevovať tak tri až päť krát do týždňa, v podstate každý deň, keď idem zo školy a nemám čo robiť. Odteraz je zo mňa, prosím pekne, asistentka ľudských zdrojov a.k.a HR Asisstant pre spoločnosť ESET → to čo študujem sa mi darí milimeter po milimetri dosahovať, i keď do konca môjho štúdia je ešte nekonečno času.

Takže tak. Vylievam si tu mozog, nestíham si tieto veci zaznamenať do svojho najfialovejšieho a najľúbeznejšieho moleskinu, ktorý som lenivá ísť si vybrať z tašky. Ja len, že je možné, že sem budem pridávať recenzie striedmo, ale v podstate pre to, aby som ich mala, a pre vydavateľstvo, ktorému recenzujem :)

Čaute sa, asi sa onedlho prihlásim s recenziou na Malalu, ale to by som najprv musela dočítať 7. kapitolu Interpersonálneho konfliktu. Duh.