Lisbeth Salander a Mikael Blomkvist opät ožívajú

“Kalle Fucking Blomkvist” 

― Stieg Larsson, The Girl Who Played with Fire

Literárny svet sa konečne dočkal. Rovnako aj my, vášniví čitatelia a milovníci dokonale nedokonalej Lisbeth Salander a bohovsky šarmantného investigatívneho novinára Mikaela Blomkvista. Millennium je opäť späť a ja som mala tú česť byť pri uvedení štvrtej časti do života. Nový autor, nový príbeh, no staré a obľúbené postavy. Je tu šanca, že Lagercrantz dokončí to, čo vynikajúco a žiaľ tragicky začal Steig Larsson? Dočkáme sa raz aj desiateho pokračovania tejto celosvetovo úspešnej kriminálnej série?

Včera o takomto čase sme už niektorí nedočkavo hltali sfilmovanú prvú časť legendárnej série švédskeho autora Steiga Larssona. Poniektorí (sem sa zaraďujem aj ja) si už len po niekoľký krát opakovali a šípili, čo sa stane ďalej, resp. hľadali rozdiely medzi rozšírenou a skrátenou verziou, ktorá nám bežala pred očami. Každý sme však vedeli, prečo tam sme. Každý horel netrpezlivosťou, kedy konečne fyzicky uvidí novú knihu, ktorá by znamenala, že úžasný príbeh sa nekončí. Aby sa napätie pomaly vystupňovalo, Jozef Zelizňák, prekladateľ Millennia a iných severských krimi nás navodil do severskej atmosféry. Len škoda, že viac sme sa dozvedeli o Dánsku a Kodani, než o Švédsku a Štokholme. Každopádne, ďakujem Jožko, na to Dánsko sa vrhnem asi skôr než do Švédska. Rozprávanie bolo zdravo vtipné a osviežené iróniou, fotografie boli krásne a to prostredie na nich dych vyrážajúce. A predsa sme sa nakoniec pomaly aj dočkali samotnej knihy.

Výtlačok štvrtého pokračovania série Millennium niekoľko minút po jej vydaní.

Presne o pol noci. Kedy mi došlo, že toto nie je len také uvedenie slovenskej verzie, ale že ide o svetovú premiéru a že podobný event sa koná v niekoľkých iných štátoch práve v tom istom čase. Keď priniesli 60 kilogramovú kocku ľadu, v ktorej bol výtlačok určený pre krst zamrazený, ošiaľ sa začal. Kamery, rozbíjanie, priania knihe, predaj so zľavou, Anetka Parišková, ktorá naživo vyzerá oveľa krajšie než v televízii. Zbehlo sa to rýchlo, niekde pomedzi sa rozdali ceny do tomboly, ktoré tiež neboli na zahodenie ale nuž, šťastie sa usmialo na iných. A na moju kamarátku, ktorá tesne po kúpe Dievčaťa, ktoré uviazlo v pavúčej sieti vyhrala jej ďalšiu kópiu. A to mi nechcela veriť, že niekto z nás v tombole naozaj  vyhrá! Tak sme sa aspoň posmiali. A každá so svojou knihou sa pobrali iným smerom, do nočnej Bratislavy.

Zamrazená kópia Dievčaťa, ktoré uviazlo v pavúčej sieti pár minút pred jej slávnostným uvedením na knižný trh.

Ikar to vymyslel dobre. Zúčastniť sa takéhoto svetového eventu bol naozaj výborný zážitok. Zorganizované to bolo dobre, len jedla bolo málo. Ale kde sa jedlo rozdáva zadarmo, tam ho predsa nikdy nie je dosť. Teraz už len čakať, aký úspech kniha zožne. Je jasné, že Lagercrantz je už teraz v celkom dobrom balíku. Nech vydanie knihy sprevádzali akékoľvek starosti a prekážky, aj tak si budem myslieť, že to z jeho strany bol aj dosť taktický ťah. Avšak to si už musí vyriešiť sám so sebou. A my, Larssonovi fanúšikovia budeme naďalej žiť s jeho postavami, jeho príbehom, jeho Millenniom.