Moudré z nebe; Richard Skolek (2015)

Keď malý Richard, Brňan ako repa, v roku 1994 išiel do druhej triedy, ja som ešte ani poriadne nestihla ohlásiť svoj príchod na svet. No napriek tomu sa ma nová kniha od českého spisovateľa Richarda Skoleka týka. A určite nie len mňa.

Trošku pri sebe a vždy má plno rečí. Taký je malý Richard v jeho začiatkoch budovania si vzťahu k povinnej školskej dochádzke. Prvý krát sa s ním stretávame ešte ako so škôlkarom a  postupne nás berie na výlet svojím zaujímavým detským životom. Vo svojom denníčku nám líči všetky závažné problémy predškoláka a neskôr už hrdého školáka. Vyrovnávanie sa s umiestnením do športovej triedy aj napriek tomu, že je športový antitalent či záľubu v hraní počítačových hier, čo sa zase nepáči rodičom. V celom príbehu sa taktiež objavuje mnoho rodinných príbuzných. Jedni sú menej obľúbení, iní zase o trošku viac. Zaujímavý je strýc Budlibák, ktorý je Richardov najobľúbenejší a zároveň najviac trestaný životom. Zomrela mu manželka, a tak vidí zmysel života v alkohole a v dávaní rád svojmu synovcovi. Práve z jeho úst môžeme začuť slovné spojenie "moudré z nebe," ktoré tvorí samotný názov knihy.

 "...a pak tam ještě byla Sluníčko Iva, co se na mě pořád usmívala, teda vona se usmívala na všechny, i na toho jejího zamračenýho pana Iváka a jejich dvě holky, co toho v hlavě moc neměly, ale mamka říkala, že na rozdíl vode mě něco vydrží a nejsou pořád nachcípaný a že ta starší skáče vo tyči, no to bych zvlád taky, tam je to stejně jenom tou tyčí, žejo, člověk to pořádne vohne a už letí, na tom nic není, a ta mladší zase plave, no to dělám taky, jenže vona se prej nikdy nedrží u boku bazénu a nepovídá si tam jako já, no to prostě neví, co je v životě fajn, za to já nemúžu."

Richard Skolek rozprávanie malého hrdinu zostavil perfektne. Pri čítaní sa len málokto nepousmeje nad vynaliezavosťou a prefíkanosťou detskej mysle. Či už ide o prekabátenie rodičov, učiteľov alebo kamarátov - vždy je nápad dostatočne kreatívny na to, aby fungoval aspoň na čas. 

Rovnako si myslím, že len málokto prejde knihou bez toho, aby si zaspomínal na svoje detské časy. Možno aj toto bol jeden z dôvodov, prečo je kniha napísaná tak ako je. Aby nás trošku odľahčila od tých "dospeláckych" problémov a aby sme si uvedomili, že nie každý problém je v konečnom dôsledku naozaj problémom. 

Ja osobne som v rokoch, v ktorých sa príbeh odohráva bola len malé batoľa. Avšak na niektoré z vecí, ktoré Ríša obľuboval, si pamätám. Či už ide o Gumkáčov, kvôli ktorým sa pobil, aj keď sa teda biť nezvykne; Akty X, ktoré som určite aspoň raz videla, ale len potajomky, lebo rodičia mi to tiež nechceli dovoliť; komiksy Káčerovo, ktoré som si neskôr kupovala vždy keď bola v balení nejaká zaujímavá hračka.

Prečítať si "Moudré z nebe"  bol pre mňa príjemný zážitok. Áno, je potrebné povedať, že jedna veta má niekedy aj 10 riadkov, ale keď si zvyknete na štýl, ktorým je kniha napísaná, viac vám to vadiť nebude. Predsa ani nemôže, keďže príbeh má rozprávať dieťa a tie majú stále veľa rečí. Pre mňa je autentickosť sto percentná a len mi je ľúto, že sa kniha skončila tak skoro. Možno som čakala, že autor zobrazí postupné dospievanie malého Richarda a že sa to odrazí aj na forme textu. Každopádne, odporúčam prečítať každému, kto sa potrebuje na chvíľu odpútať od dnešného vážneho sveta. Lebo väčšinu z toho, čím svet interpretujeme máme vo svojej hlave.

Za kópiu veľmi ďakujem vydavateľstvu BackstageBooks!