27. 2. 2015

Keď to nejde, tak to nejde alias ako jednoducho nedokážem pokračovať v čítaní Hodvábnika



zdroj: perezhilton.com
Prednedávnom som začala čítať Hodvábnika od Rowlingovej. Vlastne by som mala povedať od Roberta Galbraitha a že to až tak prednedávnom nebolo - už sú to pomaly dobré dva týždne, od kedy kniha vyšla v slovenskom preklade. Každopádne, tým, že nahradím meno pseudonymom nezmením samotný obsah knihy. A ten je pre mňa v prípade druhého pokračovania série o Cormoranovi Strikeovi poriadne o ničom.  

Hanbím sa to čo i len vysloviť. Tie slová, že pokračovanie "kukučky" jednoducho nedokážem dočítať. Máta ma predstava, že knihu otváram a pokračujem, máta ma to preto, lebo už som niečo po strane 100 a stále sa dokopy nič nedeje! Vlastne, to by som klamala, už som sa dostala do hlavného bodu, kedy všetci zistia, že Quine je mŕtvy, lenže to sa dočítam aj v anotácii, všakže? 

Namiesto toho, aby som sa prekonala, siaham po inej, pre mňa lákavejšej alternatíve, čím opäť raz zvyšujem počet položiek v mojom ideálnom pomyselnom reading liste. Áno, rozumiem slovnému spojeniu "klasická detektívka", pri Volaní kukučky som sa s ním dokonca čo sa týka príbehu aj stotožňovala. Ak sa však za slovom klasická akosi podprahovo skrýva aj to pre knihu hanebné slovo - nudná - už to celé začína strácať na dôveryhodnosti. 

Áno, rozumiem, sto ľudí sto chutí, lenže tu momentálne ide o mňa. Sklamala som samu seba, že sa jednoducho nedokážem prinútiť tie poondiate stránky pretáčať jednu za druhou. I keď, to by asi malo ísť samo od seba, hm. Každopádne, je mi z toho celkom smutno a vždy, keď si na túto skutočnosť spomeniem (myslím na to, že Hodvábnik leží stále položený vedľa môjho vankúša deň čo deň bez jediného dotyku), vynorí sa vo mne pocit akejsi neúplnosti. A ten vo mne vyvoláva nutkanie dať si jednu veľmi nepeknú podmienku: Buď knihu dočítam (a s týmto aktom sú spojené aj mnohé dni premáhania sa) alebo ju vyradím zo svojho currently reading listu na neurčito (čím sa zbavím toho sprostého pocitu neúplnosti). No a daj si odpoveď na takú ťažkú otázku... 


3 komentáre:

  1. :))))) No, ja som presne vedela, že to takto dopadne. Nuda. Nedočítala som ani tú jednotku. Klasická detektívka to je, ale to bohužiaľ neospravedlňuje tie siahodlhé pasáže o ničom. Ale zas presne ako hovoríš, sto ľudí = sto chutí a určite sa nájde niekto, kto je z týchto kníh nadšený.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ešte stále som od napísania tohto článku neprečítala ani stranu navyše! fuck :D

      Odstrániť
  2. Volanie kukučky bola strašná nuda, čítala som ju v origináli po anglicky s kopou slangov, no dalo mi to zabrať, ale dejovo to bolo oničom, všetko sa vyriešilo v poslednej kapitole, proste nechápem, škoda papiera, podľa mňa prepadák, od autorky Harryho Pottera som proste čakala viac.
    Bianka

    OdpovedaťOdstrániť