zdroj: perezhilton.com |
Hanbím sa to čo i len vysloviť. Tie slová, že pokračovanie "kukučky" jednoducho nedokážem dočítať. Máta ma predstava, že knihu otváram a pokračujem, máta ma to preto, lebo už som niečo po strane 100 a stále sa dokopy nič nedeje! Vlastne, to by som klamala, už som sa dostala do hlavného bodu, kedy všetci zistia, že Quine je mŕtvy, lenže to sa dočítam aj v anotácii, všakže?
Namiesto toho, aby som sa prekonala, siaham po inej, pre mňa lákavejšej alternatíve, čím opäť raz zvyšujem počet položiek v mojom ideálnom pomyselnom reading liste. Áno, rozumiem slovnému spojeniu "klasická detektívka", pri Volaní kukučky som sa s ním dokonca čo sa týka príbehu aj stotožňovala. Ak sa však za slovom klasická akosi podprahovo skrýva aj to pre knihu hanebné slovo - nudná - už to celé začína strácať na dôveryhodnosti.
Namiesto toho, aby som sa prekonala, siaham po inej, pre mňa lákavejšej alternatíve, čím opäť raz zvyšujem počet položiek v mojom ideálnom pomyselnom reading liste. Áno, rozumiem slovnému spojeniu "klasická detektívka", pri Volaní kukučky som sa s ním dokonca čo sa týka príbehu aj stotožňovala. Ak sa však za slovom klasická akosi podprahovo skrýva aj to pre knihu hanebné slovo - nudná - už to celé začína strácať na dôveryhodnosti.
Áno, rozumiem, sto ľudí sto chutí, lenže tu momentálne ide o mňa. Sklamala som samu seba, že sa jednoducho nedokážem prinútiť tie poondiate stránky pretáčať jednu za druhou. I keď, to by asi malo ísť samo od seba, hm. Každopádne, je mi z toho celkom smutno a vždy, keď si na túto skutočnosť spomeniem (myslím na to, že Hodvábnik leží stále položený vedľa môjho vankúša deň čo deň bez jediného dotyku), vynorí sa vo mne pocit akejsi neúplnosti. A ten vo mne vyvoláva nutkanie dať si jednu veľmi nepeknú podmienku: Buď knihu dočítam (a s týmto aktom sú spojené aj mnohé dni premáhania sa) alebo ju vyradím zo svojho currently reading listu na neurčito (čím sa zbavím toho sprostého pocitu neúplnosti). No a daj si odpoveď na takú ťažkú otázku...