Keď si po prečítaní veľmi dobrej knihy poviete, že to bola zatiaľ najlepšia akú ste kedy čítali, čakáte, či ju nejaká iná dokáže prekonať. A potom to zrazu príde - nečakane - a po jej dočítaní zostávate v nemom úžase ešte pár dní. Mne sa to stalo s Pútnikom.
Akonáhle má kniha viac ako 800 strán, čakám od nej veľa. Napísať príbeh na tak veľa strán a počas čítania zistiť, že kniha za ten čas a peniaze vôbec nestála, vie poriadne nahnevať. Terry Hayes a jeho Pútnik však nie sú tento prípad.
Tu sa ale naskytá otázka: Kto je Pútnik?
Muž, ktorý sa už ako študent dobrovoľne vzdal svojej identity. Po smrti biologických rodičov, v rukách tých adoptívnych nevidí na hranici s dospelosťou iné východisko než vstúpiť to tajnej americkej jednotky. Pod desiatkami rôznych identít bojuje za spravodlivosť na úrovni, o ktorej bežní obyvatelia Spojených štátov amerických nemajú ani potuchy. Po mnohých rokoch života v utajení však zatúži po ozajstnom živote. Na výsluhovom dôchodku s novou identitou, v romantickom Paríži, sám, túžba byť normálny. No v momente, kedy je "normálne" na dosah, prichádza niekto, komu sa podarilo odhaliť jeho pravú identitu. Veci naberú rýchly spád, vidina tuctového života je nenávratne preč a hlavný hrdina sa vydáva zachrániť svet pred smrtiacim vírusom.
