Brázdim blogovým svetom a čo nevidím? Internet sa otriasa príspevkami o príchode nového školského roka. Noví monitoranti, maturanti a, keby ste nevedeli, aj noví štátniciari. Rozmýšľam, komu popriať viac šťastia - či tým, čo si vyberajú strednú; tým, čo musia spraviť maturitu aby ich zobrali na vysnívané vysoké školy, alebo sebe, od ktorej sa očakáva, že presne takto o rok bude mať titul. Any ideas?

Snažím sa spomenúť si, aké to bolo presne v tento deň pár rokov dozadu. Pravdepodobne som celý deň stresovala, veď dievčatá vedia svoje. Zistiť, kedy sa máme stretnúť, kde sa máme stretnúť, čo si obliecť, ako si vypnúť vlasy. A chodí vlastne autobus v rovnakom čase ako minulý rok? A aké to bude, keď sa po lete so všetkými opäť raz stretnem? Ako dlho budeme v škole? Akí budú noví učitelia? Už teraz ako nad tým rozmýšľam sa mi motá hlava, a to reálne sa zajtra nikam nechystám. Popravde, zajtra o 9:00, kedy sa pravdepodobne vo všetkých slovenských (aj českých) školách budú zhromažďovať detiská niekde na dvore a následne vo svojich triedach, ja budem spať. Respektíve ak mám byť fakt úprimná, nebudem spať, ale minimálne nebudem v škole. Pretože mne sa začína až 21. septembra.
 |
| Superko stojan na bicykle pred VŠMÚ. Teda aspoň si myslím, že je to ono. ©michalavr. |
Aj to patrí k výhodám a luxusu vysokoškolského života. Len si treba vedieť aj dobre vybrať. Každopádne, každému, kto len zvažuje, či sa mu na VŠ vôbec chce, radím, aby sa mu boha že chcelo! A to z týchto dôvodov:
- si na ceste k titulu. Keďže v dnešnom svete titul = peniaze, tak je pravdepodobné, že tá cesta je aj správna. Štatistiky hovoria za všetko.
- máš možnosť vyskúšať si život bez rodičov za chrbtom. Na to však potrebuješ dobrý dôvod, prečo chceš ísť študovať do iného mesta. Fajn funguje, že sa chceš naučiť samostatnosti a zodpovednosti, tomu žiadny rodič neodolá! Jedine, že by si bol tak mizerný herec, že ti neveria ani nos medzi očami. Alebo si to na nich skúšal už veľmi veľa krát.